Všetky deti i vnúčatá sú na bohoslužbách vítané!!!
Milí bratia a milé sestry,
od začiatku školského roka sme aj v našom galantskom cirkevnom zbore zaviedli detské kázne. Spravidla sú v liturgii umiestnené po zaspievaní evanjeliového textu, kedy si spolu s deťmi vysvetlíme časť toho, čo sme práve počuli. Po niekoľkominútovej kázni si zaspievame detskú pesničku. Počas ďalšej piesne, ktorú spieva celý cirkevný zbor, dostávajú deti požehnanie a môžu, ale nemusia odísť do zborovej miestnosti, kde majú do konca bohoslužieb svoj program.
Otázka je, musí to byť? Moja odpoveď je jednoznačná: Áno! Deti musia mať v našom cirkevnom zbore a na našich bohoslužbách svoje miesto. Aj oni musia vedieť, že pre nich má Pán Boh každú nedeľu niečo pripravené. Deti patria do kostola, lebo majú svoje pevné miesto v Božej rodine a my spolu za ne nesieme zodpovednosť. Pán Ježiš hovorí: „Nechajte deti a nebráňte im prichádzať ku mne; lebo takýchto je kráľovstvo nebeské.“ (Matúš 19,14)
Na bohoslužby nechodí veľa detí, neraz sa stane, že sú tam iba naše dve. Je dobré mať niečo pre deti aj vtedy? Človek si povie, že svojim deťom môže urobiť detskú besiedku aj poobede a to, čo by im povedal v kostole, im môže vysvetliť aj pri nedeľnom obede. Na druhej strane, keby do kostola prišli iné dve deti, urobil by som detskú kázeň? Určite áno a bol by som veľmi rád, že prišli. Preto si teda myslím, že moje deti majú rovnaké právo i potrebu duchovne rásť v našom chrámovom spoločenstve ako všetky iné.
Píšem o detskej kázni preto, lebo Vás chcem povzbudiť, aby ste zobrali na bohoslužby aj svoje deti či vnúčatá. Vždy bude aj pre ne niečo pripravené. Modlime sa za deti nášho cirkevného zboru, aby sa nám vo svete nestratili, ale aby mohli medzi nami rásť ako božie deti nám i Pán Bohu na radosť.
Miroslav Kerekréty