Staršia história Cirkevného zboru ECAV na Slovensku Galanta
Aj medzi obyvateľstvo nášho regiónu prenikali 16. storočí reformačné myšlienky Dr. Martina Luthera. V sedemdesiatych rokoch 16. storočia sa tak prívržencami reformácie vytvorila na oboch stranách Dunaja Matúšovská superintendencia, kam patrili aj zbory z oblasti Galanty. Evanjelici z Galanty a okolia boli najskôr súčasťou cirkvi v Pustých Úľanoch, neskôr, po vydaní Tolerančného patentu Jozefom II. utvorili v roku 1786 evanjelický tolerančný zbor v Horných Salibách, kam si za svojho farára povolali Jána Vizkidenského. Podľa schematizmu z roku 1870 bolo v Galante 35 evanjelikov, v Kajali 205 dospelých a 24 žiakov hlásiacich sa k evanjelickej viere, v Matúškove 75 evanjelikov a v okolitých usadlostiach 23 našich duší.
Najstarší kostol na území zboru
Najkompaktnejšia a najuvedomelejšia komunita bola v Kajali. Tu sa vytvorila tradícia levítov (pomocných duchovných), ktorá sa udržala do 60-tych rokov 20. storočia. Levíti mali za úlohu vyučovať náboženstvo a v nedeľu a vo sviatok zhromažďovať veriacich k levitickým službám Božím s čítanou kázňou. Evanjelici si v Kajali vo svojej horlivosti postavili za pôsobenia učiteľa – levítu Eduarda Homérusa murovaný kostol s vežou a zvonmi, ktorý bol v roku 1898 posvätený superintendentom Fridrichom Baltíkom.
Vznik samostatného cirkevného zboru
Po skončení druhej svetovej vojny začínajú evanjelici žijúci v Galante a okolí písať novú kapitolu svojich dejín. Na základe medzištátnej dohody medzi Maďarskom a Československom došlo 27. júna 1946 k výmene obyvateľstva na národnostnom princípe. Na územie nášho cirkevného zboru prichádzali Slováci predovšetkým zo Slovenského (Tóth) Komlóša a ich politickým, ale aj duchovným vodcom bol vtedy 66-ročný Ondrej Beňo, ktorý sa stal aj poslancom SNR za Demokratickú stranu. V Galante našlo nový domov 34 slovenských rodín, v Matúškove 150 rodín, v Kajali 64 rodín a v Topoľnici 49 rodín. Tento príliv nových evanjelikov spôsobil, že v priebehu roku 1948 bol zriadený cirkevný zbor pod názvom Matúškovo-Galanta s jedným systematizovaným farárskym miestom. Zo začiatku patril CZ do Dunajského seniorátu, neskôr, v roku 1953, bol preradený do Bratislavského seniorátu, kam patrí do dnešných dní.
V rokoch 1948 – 1953 bol cirkevný zbor administrovaný viacerými duchovnými. Prvým zborovým farárom sa stal v roku 1953 farár Ondrej Spišák, ktorý slúžil v tomto mladom zbore do roku 1978. Druhým zborovým farárom sa stal Jaroslav Mlynár, ktorého príchodom Pán Boh požehnal tento cirkevný zbor v roku 1980.
Z modlitební do kostolov
V Matúškove sa veriaci stretávali najskôr v škole, od roku 1953 v prenajatom rodinnom dome, ktorý prerobili na modlitebňu a neskôr získali do vlastníctva. V roku 1988 dal zbor za pôsobenia farára Jaroslava Mlynára vypracovať projekt na výstavbu kostola, do ktorého realizácie sa pustili v roku 1990 a zavŕšili ju slávnostnou posviackou na Svätodušné sviatky v roku 1992. Doobeda vysviacali kostol v Matúškove a poobede modlitebňu v Galante.
Súčasťou tzv. Berkešovej vily slúžiacej ako fara v Galante bola aj zborová miestnosť. V roku 1986 brat farár Jaroslav Mlynár spolu so svojou rodinou tajne za zatvorenou bránou a bez nároku na mzdu pristavili ku zborovej miestnosti apsidu, čím sa zväčšil priestor na stretávanie a zároveň nadobudol dôstojnejšiu podobu na konanie samotných bohoslužieb. Už v roku 1992 z vlastných zdrojov postavil CZ pod vedením zborového farára modlitebňu (pôvodne multifunkčnú budovu), ktorá po pristavení veže (1997) bola prekvalifikovaná na kostol.
CZ ako dobrý hospodár
Cirkevný zbor a jeho zborový farár preukázali pragmatické myslenie aj v otázke investovania. Vlastné úspory, ale najmä financie z bezúročných pôžičiek od cirkevníkov, použili na zakúpenie 1-izbového bytu v Galante, ktorý začali prenajímať a z takto získaných i vlastných príjmov vrátili požičané peniaze. Niektorí bratia a sestry svoju pôžičku venovali ako milodar pre CZ. Starú cirkevnú budovu v Matúškove opravili a prerobili na trojizbový byt, tiež za účelom prenájmu. Po predaji nevyužívaného a chátrajúceho majetku peniaze neminuli, ale opäť investovali do nehnuteľnosti prinášajúcej zisk. Týmto spôsobom hospodárenia sa v CZ darí včas realizovať všetky nutné opravy na kostoloch, fare a ostatnom majetku CZ. Cesta investičných nehnuteľností môže byť inšpiráciou na finančné zabezpečenie cirkevných zborov a samotných farárov.
Diakonicko - misijná služba blížnemu
Zapájaním laických pracovníkov CZ rozvíjal prácu s deťmi, konfirmandmi či mládežou. Vplyvom koronakrízy sa mnohé jeho aktivity ako detská besiedka, tvorivé dielne, zborové dni, biblické hodiny či iné zastavili. To, čo ani korona nezastavila, je diakonicko-misijná činnosť, ktorú začal rozvíjať CZ od 1. apríla 2000, kedy zriadil účelové zariadenie zboru Centrum sociálnych služieb pre starších občanov Samaritán. Samaritán začína v prenajatej budove, ktorú po náročných investíciách a prestavbe CZ odkúpil od mesta. Dnes má kapacitu 34 osôb. V roku 2004 bola prestavaná bývalá cirkevná škola v Kajali a zriadilo sa účelové zariadenie Simeon pre 11 osôb. Obe zariadenia poskytujú komplexnú 24 hodinovú starostlivosť pre seniorov so sociálnou a zdravotnou odkázanosťou. V roku 2007 boli rozšírené služby DSS Samaritán o samostatné 1, 2 a 3 izbové byty pod názvom Eden (22 bytov), kde bývajú seniori bez akejkoľvek odkázanosti. V prípade záujmu však môžu využívať služby DSS Samaritán, ako napríklad stravovanie, upratovanie či sociálna starostlivosť. Podľa aktuálnych možností je DSS Samaritán so Simeonom a Edenom otvorený pre všetkých ľudí, a tak je jasným svedectvom, že viera a láska k blížnemu nie sú len slová, ale aj praktický čin. Vo všetkých troch zariadeniach sú pravidelne konané bohoslužby, ako aj individuálna pastorálna starostlivosť o všetkých obyvateľov aj počas pandemickej situácie.
Súčasnosť
Po vyše 40-ročnom požehnanom pôsobení mi brat farár Jaroslav Mlynár, toho času námestný farár, zveril plody svojej práce a služby, keď som sa 1. júna 2020 stal zborovým farárom prichádzajúc z CZ Ratkovské Bystré. Po generačnej výmene duchovných s pokorou spoločne veríme v generačnú výmenu aj v laviciach našich kostolov, kde deti a vnúčatá obsadia voľné miesto vedľa starých rodičov. Dnes má cirkevný zbor Galanta 750 duší a tvorí ho matkocirkev Galanta, filiálky Matúškovo, Kajal a Topoľnica ako aj diaspora v obciach Hody, Gáň, Nebojsa, Dolná Streda, Javorinka, Mostová, Vozokany, Čierny Brod, Košúty, Čierna Voda a Tomášikovo.
Výzva do budúcnosti
Koronakríza nás vzájomne odlúčila a mnohí sa už medzi nás nevrátia. Niektorí preto, lebo si ich Pán povolal, iní zo zdravotných dôvodov či fyzickom úpadku ako následku obmedzených možností pohybu, ďalší možno nadobudli presvedčenie, že na duchovný rast im stačí online priestor, ktorý môžu navštevovať z pohodlia svojich obývačiek. Počas obmedzených osobných stretnutí sa snažíme zostať v kontakte s našimi veriacimi cestou týždenných bulletinov obsahujúcich kázeň na aktuálnu nedeľu, ktoré so spolupracovníkmi distribuujeme v tlačenej forme do cca 180 domácností a v elektronickej forme na cca 80 adries. Po skončení obmedzení bude veľkou výzvou kontaktovať a osloviť čo najviac členov nášho CZ a pripomenúť im, že cirkev a jej spoločenstvo je zásadným obohatením ich života.
Mgr. Miroslav Kerekréty, zborový farár