Kázeň na Nedeľu po Deviatniku 2022

Kázeň na Nedeľu po Deviatniku 2022

Evanjelium podľa Lukáša 8, 4-8

Kázeň na Nedeľu po Deviatniku, 20. februára 2022

 „A keď sa schádzal veľký zástup a z miest hrnuli sa k Nemu, hovoril v podobenstve: Vyšiel rozsievač, aby rozsieval svoje semeno. A keď rozsieval, niektoré padlo kraj cesty, pošliapali ho a nebeskí vtáci ho pozobali. Iné padlo na skalu, a keď vzišlo, uschlo, pretože nemalo vlahy. Iné však padlo medzi tŕnie a ho udusilo. A iné padlo do dobrej zeme, a keď vzišlo, prinieslo stonásobnú úrodu. Keď to povedal, zvolal: Kto má uši na počúvanie, nech počuje!“                                                  Evanjelium podľa Lukáša 8, 4 - 8



Milí bratia a sestry,            

 v minulom čísle Listov galantským som uverejnil výsledky sčítania ľudu v otázke náboženstva na území nášho cirkevného zboru. Záverečným konštatovaním by mohlo byť, že nás evanjelikov je v Galante a okolí o 35 viac ako pred desiatimi rokmi. Je pre nás výzvou nájsť tých 405 evanjelikov, ktorých ani neevidujeme vo svojej kartotéke a osloviť aj tých, ktorí v kartotéke sú, ale žiadnym spôsobom sa nezúčastňujú života nášho zboru. Brat generálny biskup v nedávnom príhovore hovoril o Kresťanských zboroch, ktoré za posledné desaťročia pri sčítaní ľudu „narástli“ až 26 násobne, teda o 2600 percent. V jednom rozhovore hovorili celkom otvorene o tom, že si dlhodobo dávajú záležať na tom, aby ako cirkev i jednotlivé jej časti tvorili spoločenstvo. Spoločenstvo, ktoré bude príjemným a bezpečným miestom pre každého, kto doň zavíta. A tu si myslím, že je priestor pre všetky cirkvi na Slovenku a pre všetky cirkevné zbory. Vytvárajme spoločenstvo, do ktorého budú chcieť všetci patriť.

Dnes máme podobenstvo o rozsievačovi, zrne a o pôde. Pán Ježiš hovorí toto podobenstvo širokým masám, ktoré ho nasledujú a počúvajú. Na druhej strane mu však nerozumejú ani jeho najbližší, teda jeho učeníci. Som rád, že sa k tomu, že nerozumejú, čo tým chcel Pán Ježiš povedať, priznali a zároveň vyzvali Pána Ježiša, aby im to vysvetlil. Viete, priznať si, že niečo neviem, že niečomu nerozumiem alebo že som niečo, čo bolo práve povedané, nepochopil, môže byť veľmi ponižujúce. Stačí, keď niečo prepočujeme alebo keď nepočujeme dosť silno, niekedy sa opýtame, čo ten človek povedal a inokedy len máchneme rukou a vôbec nás to nezaujíma. Keď sa aj opýtame, ale ani na druhý či tretí raz tomu nerozumieme, väčšinou to necháme tak. Rovnako radšej zostaneme ticho, keď sme nepochopili, čo ten druhý rozpráva. Keby sme si priznali, že netušíme, o čom je reč, cítili by sme sa hlúpo. Som veľmi rád, že učeníci potlačili svoju hrdosť či túžbu vyzerať múdro a opýtali sa svojho majstra, čo podobenstvo znamená. Veď práve na základe ich otázky a priznania si, že nechápu, sa vysvetlenie podobenstva dostáva od samého Ježiša až k nám. Ani my sa nehanbime opýtať sa, keď si niečo čítame v Biblii a nerozumieme tomu. Biblia je pre nás Božím slovom a je dobré ju poznať a rozumieť jej čo najviac. Je dobré už jej samotné čítanie začínať s prosbou na perách: Pane, daj mi pochopiť a prijať, čo budem čítať, aby Tvoje slovo prinieslo požehnanie aj pre mňa.

V podobenstve sa spomína rozsievač, ktorý rozsieva semeno. Robí to napriek tomu, že nie z každého rozosiateho zrnka dostane vytúženú úrodu.  Nevzdáva sa a nepovie si, že to nemá cenu a zmysel. Rozsieva a zrná padajú aj tam, kde by sme nečakali. Ale on rozsieva ďalej. Pán Ježiš hovorí, že On sám je tým rozsievačom. A predsa aj my môžeme a máme byť súčasťou tohto rozsievania. Nie sme síce rozsievači, ale môžeme byť „lopatkou“ v Jeho ruke, nástrojom, ktorý používa, aby rozosievané semeno padalo a dostalo sa čo najďalej. Niekedy mám pocit, že sa aj od tohto rozsievača máme čo učiť a to jeho vytrvalosti. Buďme ako on aj v tom, že budeme rozsievať Božie Slovo doma vo svojej rodine, otvorme témy viery so svojimi deťmi, poučme svoje vnúčatá príbehmi z Biblie. Dajme vedieť ľuďom okolo nás, že Božie slovo je pre nás dôležité. Rozosievajme Božie slovo tam, kde máme na to dosah. Rozprávajme o Bohu i viere v Neho a tým zasievajme dobré semeno vo svojich blízkych. Nevzdávajme to práve tak, ako to nevzdal ani rozsievač v podobenstve či ako to nevzdáva Pán Ježiš pri nás.

Rozosievané zrno je Božie slovo. Niekedy, keď rozprávam napríklad stredoškolákom jednotlivé príbehy zo Starej alebo Novej zmluvy, mám pocit, akoby to brali ako ľudové rozprávky. A uznajte, v ich veku čítať či počúvať rozprávky... Je to takto aj s Božím slovom? Je dnes už neaktuálne, je iba pre deti a nie pre dospelých či pre tých najskúsenejších v škole života? Je zvesť Biblie už prekonaná a patrí jej poznanie len do všeobecného prehľadu, ktorý by mal mať každý človek? Alebo je jej slovo stále aktuálne a hoci možno trochu archaickým spôsobom odpovedá aj na otázky dneška. Potrebujú deti, mladí ľudia, ale i dospelí či ľudia s mnohými zážitkami, skúsenosťami, poznatkami poznať jej zvesť. Počúval som reláciu v rádiu, kde nejaký profesor hovoril o tom, že až 15 percent detí potrebujem pomoc psychológa či psychiatra, pretože ich duševné zdravie nie je v poriadku. Koľko ľudí sa nevie nájsť v tomto svete a nepozná svoje miesto. Nepozná svoju hodnotu a nevyužíva možnosti, ktoré im život ponúka. Koľko ľudí je unavených z vlastného života, ktorý si sami riadia. Koľko ľudí prežíva pocity vlastnej márnosti. A toto sú otázky, na ktoré Božie slovo odpovedá celkom jasne a aktuálne. Je teda Božie slovo neaktuálne a nepotrebné pre dnešnú dobu? Nie, nie je! Aj dnes a práve dnes na ňom môžem postaviť svoj život a bude mať pevné základy. Nie v tomto nestálom svete, ale vo večnom Bohu, ktorý ma stvoril i zachováva.

Posledná vec, o ktorej je podobenstvo, je pôda, do ktorej rozsievač zasieva dobré semeno. Tá sa nám mení. Ktorou pôdou si ty, milý brat a milá sestra? Si ten, ktorý je taký tvrdý, že Božie slovo sa v tebe ani na chvíľu neudrží? Alebo si ten, kto s Božím slovom súhlasí a považuje ho za dobré, správne, morálne, ale len do času, kým podľa neho treba urobiť aj skutočné rozhodnutie? Možno si tým, čo je taký zaneprázdnený, že rozmýšľať nad Božíme vecami nemáš čas. Možno máš ťažký život a veľa starostí a na tieto, síce dôležité veci, ti nezostáva v živote priestor. Viera a Boh nie sú celkom prioritou v tvojom živote. A možno si tou poslednou pôdou, kde Božie slovo rastie a prináša radosť a úrodu pre tvoj život i ľudí vôkol teba.

Trúfnem si povedať, že každý z nás je v rôznom čase každou z týchto pôd. Niekedy to závisí od toho, čo práve prežívame a v akom sme momentálnom duševnom či telesnom rozpoložení, a inokedy od slova, ktoré sme práve čítali. Niektoré časti Božieho slova jednoducho nechceme počuť, iné zase počúvame veľmi radi. V istom zmysle sa pri každom počúvaní Božieho slovo rozhodujeme, akou pôdou preň budeme práve vtedy.

Na záver vás chcem poprosiť, vždy keď si idete čítať kázeň v Listoch galantským alebo keď si otvárate doma Bibliu, aby ste z nej čítali, alebo keď si pustíte nejaké bohoslužby či kázeň na internete, či keď sa v nedeľu chystáte do kostola, proste Rozsievača, aby zrno, ktoré rozsieva aj do vás a vášho života našlo vo vás úrodnú pôdu. Aby tam nielen bolo, ale aby aj rástlo a prinášalo úrodu. Z úrody je nakoniec aj nové osivo. Tak nech úroda Božieho slova vo vašom živote je novým osivom pre tých, ktorí vás poznajú a pozorujú, učia sa ako kráčať cestou života.                   

Amen.                                                             Miroslav Kerekréty