24. nedeľa po Svätej Trojici, text: Ámos 4, 4-9, 12-13
Kázeň na nedeľu 24. nedeľu po Svätej Trojici, 14. novembra 2021
„Choďte do Bételu a hrešte, do Gilgálu, a hrešte ešte viac; za rána prinášajte svoje obete a na tretí deň svoje desiatky. Zapáľte obeť vďaky z kvaseného, nahlas vyhlasujte dobrovoľné obete, pretože tak to máte radi, Izraelci - znie výrok Hospodina, Pána. Spôsobil som, že ste nemali nič pod zuby vo všetkých vašich mestách a že ste mali nedostatok chleba na všetkých vašich miestach, no ku mne ste sa nevrátili - znie výrok Hospodinov. Zadržal som vám dážď ešte tri mesiace pred žatvou. Dával som dážď na jedno mesto, na druhé mesto som dážď nedal. Na jednu roľu pršalo, a roľa, na ktorú nepršalo, vyschla. Dve, tri mestá vliekli sa k inému mestu napiť sa vody, ale neboli uspokojené. No ku mne ste sa nevrátili - znie výrok Hospodinov. Bil som vás sneťou a hrdzou, vysušil som vaše záhrady aj vinice; vaše figovníky a olivy obžrali kobylky. No ku mne ste sa nevrátili - znie výrok Hospodinov. Preto takto naložím s tebou, Izrael! A keďže takto naložím s tebou, priprav sa, Izrael, na stretnutie so svojím Bohom. Lebo, hľa, Tvorca vrchov a Ten, čo stvoril vietor, dáva poznať človeku svoje myšlienky. On tvorí svitanie i tmu a kráča po výšinách zeme, Jeho meno je Hospodin, Boh mocností.“
Ámos 4, 4-9, 12-13
Milí bratia a milé sestry,
niekedy sa nám stane, že sa nám nepozdáva to, čo sme práve počuli alebo čítali. Ak je to v rozhovore, požiadame nášho partnera, aby to zopakoval a my sme si mohli overiť, či sme všetko počuli správne a či tomu správne rozumieme. Stáva sa to najmä vtedy, keď počujeme niečo nezvyklé alebo neuveriteľné. Veľmi podobne sa zachováme aj pri čítaní. Znovu si prečítame poslednú vetu alebo odsek, keď nám prečítané nedáva zmysel alebo keď je ťažko uveriť tomu, čo práve čítame. Ja som sa takto pozastavil až dvakrát pri čítaní a premýšľaní o dnešnom kázňovom texte.
Prvý raz hneď v úvode, kedy Hospodin ústami proroka vyzýva Izrael, aby hrešil. Pán Boh chce, aby Jeho vyvolený ľud hrešil? Naozaj je to tam takto napísané? Choďte do Bételu a hrešte, do Gilgálu, a hrešte ešte viac. Je tam dokonca rozkazovací spôsob choďte. Pán Boh ich posiela do Bételu a Gilgálu, čo sú obe zvláštne a výnimočné miesta, ktoré sú spojené s dôležitými dejinnými udalosťami izraelského ľudu. Samotné miesto Bétel znamená Boží dom a je spojené s Božím zasľúbením Abrahámovi, že jemu a jeho potomstvu Pán Boh dá túto krajinu do večného dedičstva. V istom zmysle môžeme povedať, že práve tu začínajú dejiny vyvoleného božieho národa. Neskôr sa Jákob stretáva s Bohom, má videnie o rebríku do neba a Hospodin potvrdzuje zasľúbenie, ktoré dal jeho otcovi. Jákob sa na tomto mieste zaviaže odvádzať Hospodinovi desiatok ako súčasť zmluvy medzi ním a Bohom. Gilgál má tiež svoju slávnu históriu. Gilgál bol hlavným mestom pri dobývaní Kanaánu, teda v období, keď Hospodin splnil zasľúbenie dané Abrahámovi. Zároveň bol Gilgál miestom pripomenutia Božieho oslobodenia z egyptského otroctva. Aké dôležité mestá v histórii izraelského ľudu. A Hospodin ich práve do týchto miest posiela, aby hrešili a hrešili ešte viac? Keby sme boli na hodine literatúry, povedali by sme, že ide o satiru. Choďte na tieto sväté miesta a hrešte proti mne, kde som vám dokázal svoju lásku i moc. V priebehu rokov sa ale práve Bétel a Gilgál stali symbolom formálnej bohoslužby. Preto poukazuje na to, čo vlastne Izraelci robili. Za rána prinášali svoje obete, na tretí deň svoje desiatky a popri tom hrešili proti Hospodinovi. Formálne bolo všetko tak ako malo, ale ich srdce bolo vzdialené od udalostí, ktoré sa na tých miestach stali. Srdcom prestali byť božím ľudom. Za ich obetami chýbalo akési prihlásenie sa k zmluve medzi Bohom a Abrahámom či Jákobovmu sľubu odovzdávať desiatok na vyjadrenie skutočnosti, že Hospodin je jeho Bohom. V túžbe poukázať na absurdnosť celej situácie vyzýva Hospodin svoj ľud: hrešte a obetujte, pretože to tak máte radi. Akoby Pán Boh zdôraznil, že vy to tak máte radi, ale ja nie. Zdá sa, že formálna zbožnosť vytvárala v izraelcoch dobrý pocit zo seba samých. Aha, akí sme my dobrí ľudia, akí zbožní a zachovávame všetky tradície. Možno si tou svojou formálnou bohoslužbou budovali dobré meno vo svojich očiach i v očiach spoločnosti vôkol nich. Svoj hriech prekrývali povrchnou zbožnosťou. S tým sa Boh nemohol uspokojiť. Bratia a sestry, ani my sa neuspokojme s formálnou zbožnosťou, povrchným náboženstvom, nezaobaľujme svoj hriech do zbožných rituálov či rečí. Aj medzi nami a Hospodinom bola pri krste svätom uzavretá zmluva, stali sme sa Božími deťmi. Nebuďme nimi len formálne, na papieri, ale žime ako Božie deti deň čo deň na tejto zemi. Pán Boh nestojí o divadlo, formu, ale túži po milujúcom srdci človeka. Niekedy sa mu ho od nás nedostáva rovnako, ako to milujúce srdce nedostal od svojho vyvoleného národa.
Aká bola Božia reakcia? Spôsobil som, že ste nemali nič pod zuby vo všetkých vašich mestách, nedostatok chleba, zadržal som dážď, vysušil som vaše záhrady a vinič, figovníky a olivy obžrali kobylky. Pán Boh vymenováva, čo všetko urobil a ako svojmu ľudu ublížil. Prirodzenou otázkou je, ako to Hospodin spôsobil. Mojou odpoveďou je, že odňal nevernému izraelskému ľudu svoje požehnanie a to spôsobilo spomínané trápenie v ich živote. Možno Božie požehnanie prijímali ako samozrejmosť a keď im bolo zrazu odopreté, začali sa diať pre nich nevysvetliteľné veci. Zdôvodnenie Pán Boh konštatuje po každom verši, kedy hovorí, čo všetko spôsobil v živote svojho vyvoleného ľudu: no ku mne ste sa nevrátili, znie výrok Hospodinov. Celé utrpenie, ktorým izraelský ľud prechádzal, malo len jeden cieľ. Pripomenúť vyvolenému Božiemu ľudu, že s Hospodinom sa kráča životom lepšie a je krajší, naplnenejší, dáva zmysel. Bratia a sestry, čo sa musí stať, aby sme aj my celým srdcom priľnuli k svojmu Bohu? Keď počúvam životné príbehy ľudí, často je to veľmi podobne ako v živote izraelského národa. Až keď človek začne naozaj trieť biedu, keď sa mu život úplne rozpadne, keď príde o tých, ktorých najviac miloval, až vtedy začína hľadať Boha. Neraz Ho hľadá takým zvláštnym spôsobom – berie Ho na zodpovednosť za zlo vo svojom živote, vyčíta Mu svoju ťažkú životnú situáciu. Hnevá sa na Neho, pretože mu odňal svoje požehnanie. Niekedy sa človek musí temer „dotknúť“ smrti, aby začal uvažovať o Bohu, smrti i živote v iných rozmeroch ako dovtedy. Je zaujímavé, že keď je človek bezradný, bezmocný či beznádejný, vtedy dokáže akceptovať existenciu Boha i volať o pomoc k Nemu. Zrazu sa z formálnej viery stáva viera živá, osobná. Nečakajme na túto premenu svojej viery až do chvíle, kedy budeme ubití nedostatkom Božieho požehnania. Ak sme odišli od Hospodina a naša viera je len na povrchu, vráťme sa k Hospodinovi, lebo tam je naše skutočné miesto.
V posledných veršoch dnes čítaného Božieho slova Hospodin hovorí: Priprav sa, Izrael, na stretnutie so svojím Bohom. Lebo, hľa, Tvorca vrchov a Ten, čo stvoril vietor, dáva poznať človeku svoje myšlienky. Aké sú Jeho myšlienky? Po prvé, že sa neuspokojí s formálnou zbožnosťou, ale túži po srdci človeka. Absurdnosť náboženskej schizofrénie zvýrazňuje výzvou k hrešeniu a následnému obetovaniu podľa zmluvy medzi Ním a Izraelom. Po druhé, že sa nás nevzdá bez boja, ale urobí všetko preto, aby sme sa k Nemu vrátili, hoci cena za náš návrat bude odňatie požehnania, starostlivosti či ochrany. Kam až bude musieť zájsť je aj v našich rukách. A po tretie pripomína človeku, aby sa pripravil na stretnutie so svojím Bohom. Tomuto stretnutiu sa nedá vyhnúť a preto je dobré, aby sme naň boli pripravení. Spôsob, ako sa pripraviť na osobné stretnutie s Bohom, ktorý je Tvorca vrchov a Ten, čo stvoril vietor, je vrátiť sa k Nemu a kráčať v živote s Ním. Potom stretnutie s Bohom nebude pre človeka strašiakom ale, naopak, môže sa stať cieľom radostného očakávania.
Amen. Miroslav Kerekréty