Kázeň na 2. adventnú nedeľu

Kázeň na 2. adventnú nedeľu

Kázeň na Lukáš 21, 25-33

„A budú znamenia na slnku a na mesiaci i na hviezdach, a na zemi úzkosť národov, ktoré budú bezradné pre hučanie mora i vlnobitia; ľudia zamrú strachom v očakávaní vecí, ktoré prídu na celý svet. Lebo nebeské moci budú sa pohybovať. A vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a slávou veľkou. Keď sa toto začne diať, vzpriamte sa a pozdvihnite hlavy, pretože sa približuje vaše vykúpenie. Potom im povedal podobenstvo: Pozrite si figovník a všetky stromy; keď vidíte, že už pučia, sami viete, že je leto blízko; tak aj vy, keď uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že blízko je kráľovstvo Božie. Veru, hovorím vám, že sa toto pokolenie nepominie, kým sa všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“           

Evanjelium podľa Lukáša 21, 25-33

Milí bratia a drahé sestry,                               Piesne: 5, 8, 14, 19

v posledných týždňoch sme mohli zaznamenať obavy vedcov z diania vo vesmíre. Ich pozornosť upútal asteroid Bennu, pretože hrozí, že v roku 2135 sa natoľko priblíži k našej planéte Zem, že zemská gravitácia ovplyvní jeho trajektóriu tak, že v roku 2300 príde ku stretu so Zemou. Asteroid Bennu je vo veľkosti mrakodrapu a následky tohto stretu môžeme len predpokladať, lepšie povedané, predvídať. Už dnes americké i ruské vesmírne centrá pracujú na tom, aby tento asteroid odklonili a vyhli sme sa stretu s ním. Keď som čítal kázňový text, práve tieto správy mi prišli na um. Lebo nebeské moci budú sa pohybovať. Pri prijímaní informácií o asteroide Bennu to môžeme zobrať ako naplnenie Ježišových proroctiev, a teda predpokladať, že príchod Božieho kráľovstva sa blíži alebo je už veľmi blízko.  Ja si ale nemyslím, že by sa asteroidy v minulosti nepohybovali alebo že by sa nebezpečne nepriblížili k našej planéte. Len sme o tom nevedeli, pretože sme nemali dostatočné vedomosti ani technické vybavenie na sledovanie a skúmanie vesmíru okolo nás. Keď človek netuší, čo sa okolo neho deje, alebo nevníma, či nevie o hroziacom nebezpečenstve, tak sa ničoho nebojí. Viem si celkom ľahko predstaviť, že naplnenie tohto proroctva môže byť aj v tom, že úroveň ľudského poznania natoľko stúpne, že budeme vedieť, čo sa okolo nás vo vesmíre deje a prípadne aj čo všetko by sa nám mohlo stať.

Určite si spomínate na udalosť, ktorá môže mať súvis aj s predchádzajúcim veršom. ...na zemi úzkosť národov, ktoré budú bezradné pre hučanie mora a vlnobitia. 26. decembra v roku 2004 bolo zemetrasenie v Indickom oceáne, ktoré spôsobilo ničivé tsunami pozdĺž priľahlého pobrežia. Tsunami dosahovalo 30 metrové vlny, ktoré zasiahli 11 štátov a usmrtili približne 225 000 ľudí. Aby sme si urobili predstavu, tak dvanásťposchodový panelák má výšku približne 35 metrov. Len si skúsme predstaviť, že sa taká hrôza na nás valí a ničí nás i všetko naokolo. Hoci sme reportáže sledovali len v televízoroch, prežívali sme bezradnosť a bezmocnosť. Niektorí reportéri, ktorí sa vrátili po čase domov, hovorili o zvláštnom fenoméne, ktorý spozorovali na tých, ktorí tieto hrôzy prežili. Viacerí vydali svedectvo o tom, že hoci boli na niekoľkých miestach a videli mnohých preživších, nikoho tam nevideli plakať. Boli takí paralyzovaní udalosťami vôkol seba, že nedokázali plakať, čím by mohli postupne vyplaviť bolesť, ktorú mali vo svojom vnútri. Ale oni neplakali a len jestvovali. Ďalšia časť proroctva o znameniach, ktoré budú predchádzať príchodu Božieho kráľovstva, je opísaná takto: ľudia zamrú strachom v očakávaní vecí, ktoré prídu na celý svet. Ja rozumiem týmto slovám aj tak, že človek nie je schopný žiadnej reakcie na hrôzu, ktorá sa okolo neho deje.

Bratia a sestry, teraz by nás lákalo povedať, že príchod Božieho kráľovstva už musí byť „tesne za dverami“, lebo sa plnia jednotlivé znamenia spojené s koncom sveta. Takmer nás to až láka len si počkať na ten okamih so založenými rukami. Som presvedčený, že takto očakávať Božie kráľovstvo by bolo chybou. Ježišove podobenstvo o figovníku pojednávajúce o príchode Božieho kráľovstva, hovorí tiež v zmysle, že podľa pučiacich stromov vieme, že leto je blízko. Teda, že leto prichádza, ale nie, že je už tu a dnes a hneď. Podobne ako leto prichádza pomaly a postupne a jednotlivé znaky nám to pripomínajú, tak je to aj s prichádzajúcim Božím kráľovstvom. Tiež prichádza pomaly a postupne, celkom iste sa blíži, ale hoci môže, rovnako aj nemusí to byť otázka niekoľkých dní, mesiacov či rokov. Čas je totiž veľmi zvláštna fyzikálna a historická veličina, pretože 10 rokov v živote človeka je neporovnateľných s 10 rokmi národa alebo sveta. Zároveň si pripomeňme iné slová Pána Ježiša, ktoré nijako nestrácajú platnosť ani v kontexte znamení konca sveta. „Preto bdejte, lebo nepoznáte dňa ani hodiny, kedy príde Syn človeka.“ (Matúš 25,13)

Príchod Božieho Syna bude objektívna záležitosť a z toho sa veľmi teším. Nebude to vec názoru, postoja, schopnosti poznať a rozumieť. „Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a slávou veľkou.“ Nebude to vecou diskusie a všetkým ľuďom to bude úplne jasné a jednoznačné. Teším sa z toho aj preto, lebo v týchto dňoch vnímam deficit objektívnych informácií, čoho dôsledkom sú nezmyselné, obsiahle a vášnivé diskusie. Nech sa povie čokoľvek na akúkoľvek tému (história, technika, technológia, ekológia, výživa, zdravie, atď.), vždy sa nájdu ľudia, ktorí všetko a všetkých spochybnia a my si musíme s námahou overovať všetky informácie, ak nám na tom záleží. Myslím, že v tom okamihu príchodu Božieho Syna v sláve a moci sa nám všetkým otvoria oči a budeme vedieť, kde je „sever“. Žiadne diskusie, žiadne spochybňujúce reči, nikto sa nedá oklamať, lebo všetci budeme „vedieť“.

Pán Ježiš hovorí o bezradných národoch i ľuďoch, ktorí zamrú strachom v očakávaní vecí, ktoré prídu na svet, a zároveň hovorí, že keď sa to bude diať, máme sa vzpriamiť a pozdvihnúť hlavy, pretože sa približuje naše vykúpenie. Keď sa teda život na zemi stane neznesiteľný, budeme z neho vykúpení, zachránení. Nebudeme musieť tú hrôzu znášať až do konca. Niekedy sa rovnako pozerám na smrť jednotlivca, keď sa jeho život stáva neznesiteľným, Boh ho smrťou z utrpenia vykúpi. Poznáme to z individuálnych prípadov a raz vykúpenie spoznajú všetky žijúce Božie deti.

Na záver si položme otázky: Prečo verím, že hoci nevieme presne kedy, raz príde koniec tohto sveta? Prečo verím, že Pán Ježiš príde vo svojej sláve a moci a nikto to nebude môcť poprieť? Alebo prečo verím, že sa Zem stane neznesiteľným miestom (môžu to byť ekologické alebo prírodné katastrofy či spôsob života ľudskej spoločnosti)? Prečo verím, že keď to bude naozaj neznesiteľné, tak Pán Ježiš v tom svojich nenechá, ale zachráni ich? Odpoveď je v poslednom verši kázňového textu: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nikdy nepominú.“ Lebo verím Božím zasľúbeniam, vierou som si ich privlastnil pre seba i všetkých veriacich v Pána Ježiša Krista.  Lebo verím, že Božie Slovo, na pokyn ktorého vznikol a začal sa rozpínať celý náš vesmír a v ktorom bola stvorená naša Zem a nakoniec i ja a každý človek na zemi, je najobjektívnejším základom môjho poznania Boha i seba a nieto ničoho, čo by Ho mohlo presiahnuť či spochybniť. Ježiš Kristus je počiatkom i koncom mňa i všetkého, čo nás obklopuje, „lebo v Ňom bolo stvorené všetko, čo je na nebesiach aj na zemi, viditeľné aj neviditeľné... všetko je stvorené skrze Neho a pre Neho.“ (Kol 1,16)

Amen.                                                         Miroslav Kerekréty