Kázeň na Žalm 24,1-10
Kázeň na 1. adventnú nedeľu, 28. novembra 2021
„Hospodinova je zem, i to, čo ju napĺňa, svet a tí, ktorí v ňom bývajú. Lebo On založil ju na moriach a upevnil ju na riekach. Kto smie vstúpiť na vrch Hospodinov? A kto sa postaviť na Jeho svätom mieste? Človek nevinných rúk a srdca čistého, ktorý si dušu neobracia k márnosti a krivo neprisahá. Dostane požehnanie od Hospodina a spravodlivú odmenu od Boha svojej spásy. Toto je pokolenie tých, čo sa na Neho dopytujú, čo Teba hľadajú, ó, Bože Jákobov. Ó, brány, pozdvihnite svoje hlavy, a zdvihnite sa, večné vráta, aby mohol vojsť Kráľ slávy! Ktože je ten Kráľ slávy? Hospodin silný a mocný, Hospodin mocný v boji. Ó, brány, pozdvihnite svoje hlavy, a zdvihnite sa, večné vráta, aby mohol vojsť Kráľ slávy! Ktože je ten Kráľ slávy? Hospodin mocností, On je Kráľ slávy.“
Žalm 24, 1-10
Milí bratia a milé sestry,
otvárame dvere adventu a mám pocit, že za nimi nenachádzame to, čo by sme chceli. Zdá sa, že sa nám zopakuje scenár z minulého roku a nielen Vianoce, ale aj celý advent budeme mimo našich chrámov. Za iných okolností by sme dnešnú nedeľu slávili v našich chrámoch Božích. Advent je zvláštne obdobie, počas ktorého sa „zvianočnieva“. Do vianočnej atmosféry naplnenej láskou sa počas adventu dostávame krôčik za krôčikom. Deti sa tešia na otváranie malých okienok s čokoládou v adventných kalendároch. My dospelí sme sa mnohí chystali na vianočné trhy, kde by sme v kruhu priateľov a známych podupkávali od zimy a zohriali sa pečenou klobáskou či vareným vínom. Zdá sa však, že nás nečaká takáto blízka budúcnosť. Realita je úplne iná. Namiesto lásky, prichádzajúcej krok za krokom, sa stretávame s egoizmom, aroganciou nevídaných rozmerov. Ako spoločnosť sme rozdelení do rôznych skupín a nedokážeme akceptovať iné názory, ako sú tie naše. Nenávisti je plný nielen neosobný internet, ale nenávisť sa nám dostala do našich najbližších vzťahov a rozbíja vzťahy medzi súrodencami, rodičmi a deťmi a podobne. Mám pocit, že zlo, ktoré sa skrývalo v človeku, vyplávalo na povrch a my ho vidíme v jeho najhoršej podobe. Situáciu ešte viac zhoršuje skutočnosť, že opäť zažívame neistotu prichádzajúcich dní, u niekoho spojenú s ekonomickou situáciou, u iných ohrozením zdravia či života. Za posledný rok si mnohí prešli ochorením Covid-19 a s mnohými sme sa museli aj my sami rozlúčiť. Aj nám, do našej situácie, zaznievajú slová prečítaného žalmu: Hospodinova je zem, i to, čo ju napĺňa, svet a tí, ktorí v ňom bývajú. Sú to slová uistenia, že nech sa čokoľvek deje vôkol nás, či dokonca v nás samých, nech sa čokoľvek deje na tomto svete, aj tak je táto zem Hospodinova a Hospodinovi patrí celý svet i tí, ktorí v ňom bývajú. Hoci nás čakajú ťažké časy a my sme naplnení neistotou, aj tak sme spolu s týmto svetom v Božej ruke a nikto a nič nás z nej nemôže vytrhnúť.
Je zaujímavé, že človek, hoci je obklopený inými ľuďmi, aj tak môže zažívať pocit osamelosti či samoty. Dokonca môže sedieť uprostred svojich priateľov či rodiny, ktorí sa dobre zabávajú a tešia sa zo života. Veselé príhody, ktoré rozprávajú jeho kamaráti, nevníma ako niečo zábavné a rozptyľujúce. Hoci okolo neho vládne radosť a veselosť, v jeho vnútri je smútok a pocit samoty. Myslím si, že práve samota a opustenosť sú pocity, ktorých sa v týchto dňoch bojíme, keď rozmýšľame o prichádzajúcich vianočných sviatkoch. 24. žalm nám prezrádza recept proti osamelosti a samote a nie je to cestou prehlušenia týchto pocitov hlasnou hudbou alebo neustálym pozeraním televízora. Dávid nás pozýva stať sa tým pokolením, ktoré Teba hľadá, ó, Bože Jákobov. Tam, kde prebýva Boh, človek nikdy nie je sám a neprežíva pocity opustenosti. Srdce človeka, ľudská domácnosť či izba v domove dôchodcov, ktoré naplnila Božia prítomnosť, nemôžu byť osamelé či opustené. Tam, kde je Boh, tam samota a opustenosť nemajú miesto. Človeče, nechceš byť sám? Pozvi Hospodina, Boha neba i zeme, do svojho srdca a aj pri tebe sa naplnia slová: „Mňa hľadajte, a budete žiť!“ (Amos 5,4)
V tom istom verši je ešte jedna myšlienka: Toto je pokolenie tých, čo sa na Neho dopytujú... Čo to znamená dopytovať sa na Hospodina? Dopytovať sa na Hospodina znamená hľadať Jeho vôľu. Hľadať Božiu vôľu môžeme aj vo veľmi praktických veciach. Svoju vieru dokážme aj tým, že sa pýtame aj konkrétne praktické otázky života a robme rozhodnutia v súlade s Božou vôľou, ktorú nám Pán Boh dá poznať. Dnes sa mnoho ľudí rozhádalo v téme očkovania. Kresťania majú postoj za aj proti. Teraz si možno niektorí povedia, že takéto veci nepatria do kázne a farár by sa k tomu nemal vyjadrovať. Ale ja sa chcem vyjadriť a chcem vás pozvať k tomu, aby ste sa dopytovali na Božiu vôľu aj pre vás v tejto veľmi konkrétnej a dôležitej otázke. Ja nie som doktor a nepoznám váš zdravotný stav. Ja nedokážem posúdiť, či je pre vás konkrétne vakcína vhodná, či netrpíte takou chorobou, ktorú by prijatie vakcíny zhoršilo a podobne. Môžete pokojne patriť k tomu jednému či dvom percentám ľudí, pre ktorých vakcína nie je vhodná. Ja vás vyzývam: modlite sa za to, dopytujte sa Pána Boha, či sa máte alebo nemáte dať zaočkovať, a ja verím, že Pán Boh vám zjaví alebo usmerní vašu myseľ tak, aby ste sa správne rozhodli. Ak vám ukáže, že sa nemáte očkovať, tak v tejto otázke nájdete pokoj. Ak sa ale máte dať zaočkovať, a nie ste, ak patríte k tým 98 percentám, ktorých očkovanie ochráni pred smrťou či ťažkým priebehom, tak pri dopytovaní sa na Jeho vôľu, pokoj nenájdete, kým sa nezaočkujete. Majme odvahu dopytovať sa na Božiu vôľu a prijať Jeho odpoveď aj v konkrétnych otázkach. Modlite sa za to, aby ste sa správne a múdro rozhodli, aby ste dokázali spoznať Božiu vôľu pre vás osobne a po jej naplnení získali pokoj, ktorý prevyšuje každý ľudský rozum a naplní ľudské srdce.
Posledné verše žalmu hovoria: Ó, brány, pozdvihnite svoje hlavy, a zdvihnite sa, večné vráta, aby mohol vojsť Kráľ slávy! Hospodin mocností, On je Kráľ slávy. O akých bránach hovorí? O večných vrátach, „vrátach“ medzi večnosťou a časnosťou. My si ani nevieme predstaviť, čo to presne znamená. Naše poznatky hovoria len o časopriestore, ktorý je vôkol nás, ale čo je za nami poznaným vesmírom, čo je alebo bolo pred vznikom časopriestoru, na to odpovede nepoznáme. Dôležité je, že Pán Ježiš prekročil túto hranicu, prešiel cez „večné vráta“ a vstúpil do nášho časopriestoru, do nášho sveta, ktorý Mu patrí. Narodenie Ježiša Krista je prechodom z večnosti do častosti a druhým smerom sa tieto „večné vráta“ otvorili po udalostiach na Golgote pri vstúpení a raz aj my týmito „večnými vrátami“ prejdeme z časnosti do večnosti. Pán Ježiš prešiel touto bránou a vstúpil do nášho sveta. Sveta, ktorý sa podľa mňa ani za tých 2000 rokov nezmenil. Zlo, ktoré tu vidíme dnes okolo seba a desíme sa ho, tu bolo aj v tej dobe, len mám pocit, že sa prestalo schovávať a maskovať. Je úžasné, že Pán Ježiš vstúpil do nášho sveta, aj keď vedel, čo Ho tu čaká. Nakoniec, je to Jeho svet i všetci, ktorí v ňom bývajú.
Niekedy mám ale pocit, že ešte ťažšie ako prejsť „bránami večnosti“ je prejsť bránami ľudského srdca. Pre Božie pôsobenie sú neraz naše srdcia veľmi dobre zamknuté. Počujme dnes tieto slová: Ó, ľudia, pozdvihnite svoje hlavy, a zdvihnite sa, vráta ľudského srdca, aby mohol vojsť Kráľ slávy! Hospodin mocností, On je Kráľ slávy!
Amen. Miroslav Kerekréty